RECEPCIA ŽIVOTA A DIELA JANKA ŠAFÁRIKA (1814 – 1876) V ČESKOM A SLOVENSKOM KULTÚRNOM PROSTREDÍ
Predavač:
Zuzana Čížiková
Vreme:
13.30-13.45
Mesto:
Sesija 3
InterKult 2025 Sažeci
Slovenský
Zuzana Čížiková
Filologická fakulta, Univerzita v Belehrade
z.cizikova@fil.bg.ac.rs
Recepcia života a diela Janka Šafárika (1814 – 1876) v českom a slovenskom kultúrnom prostredí
Dielo významného vedca Dr. Janka Šafárika (1814 – 1876) patrí predovšetkým do srbského kultúrneho priestoru, ale keďže bol slovenského pôvodu a mal blízke kontakty s českým národným hnutím, podobne ako jeho strýc Pavel Jozef Šafárik (1795 – 1861), patrí do kultúrnej histórie všetkých troch národov. Na rozdiel od srbského prostredia, kde jeho dielo bolo predmetom pozoruhodnej reflexie, v českom a slovenskom kontexte evidujem značné premeny recepčných procesov. Prvú fázu časovo vymedzujem od jeho ročného pobytu v Prahe v období 1838 – 1839 a následne aktívnou prítomnosťou vo vedeckom živote Srbska (od roku 1843) o čom nachádzame správy v dobových českých a slovenských časopisoch (Časopis Musea království Českého, Lumír, Svĕtozor, Literární listy, Pešťbudínske vedomosti a i.). Druhá fáza zahŕňa bádania hlavne v druhej polovici 20. storočia (s niekoľkými výnimkami), kde sa autori venovali jeho knihovníckej činnosti (Miraš Klčovič, 1957), rodinným väzbám a školeniu na evanjelickom lýceu v Bratislave (Zdenka Sojková, 1961), archeologickému výskumu (Milan Horňak, 2016) či celkovému pôsobeniu (S. Jovankovič, 2018). Ale i napriek niekoľkým serióznym štúdiám, ako to konštatovali viacerí autori, Janko Šafárik a jeho dielo je v slovenskom a českom vedeckom kontexte nedostatočne známy. Cieľom príspevku je ukázať na premeny a konštanty, respektíve zmeny perspektívy v nazeraní na osobnosť, dielo a dedičstvo Janka Šafárika v slovenskom a českom kultúrnom prostredí.
Kľúčové slová: Janko Šafárik (1814 – 1876), recepcia, české a slovenské prostredie
English
Zuzana Čížiková
Faculty of Philology, University of Belgrade
z.cizikova@fil.bg.ac.rs
Reception of the life and work of Janko Šafárik (1814 – 1876) in the Czech and Slovak cultural environment
The work of the prominent scientist Dr. Janko Šafárik (1814 – 1876) belongs primarily to the Serbian cultural space, but since he was of Slovak origin and had close contacts with the Czech national movement, similar to his uncle Pavel Jozef Šafárik (1795 – 1861), he belongs to the cultural history of all three nations. In contrast to the Serbian environment, where his work was the subject of remarkable reflection, in the Czech and Slovak context I record significant changes in reception processes. I define the first phase in time from his one-year stay in Prague in the period 1838 – 1839 and subsequently by his active presence in the scientific life of Serbia (from 1843), about which we find reports in contemporary Czech and Slovak magazines (Časopis Musea království Českého, Lumír, Svĕtozor, Literární listy, Pešťbudínske vedomosti, etc.). The second phase includes research mainly in the second half of the 20th century (with a few exceptions), where the authors focused on his librarianship (Miraš Klčovič, 1957), family ties and training at the Evangelical Lyceum in Bratislava (Zdenka Sojková, 1961), archaeological research (Milan Horňak, 2016) or overall work (S. Jovankovič, 2018). But despite several serious studies, as stated by several authors, Janko Šafárik and his work are insufficiently known in the Slovak and Czech scientific context. The goal of the article is to point out the transformations and constants, or rather changes in perspective in the view of the personality, work and legacy of Janko Šafárik in the Slovak and Czech cultural environment.
Key words: Janko Šafárik (1814 – 1876), reception, Czech and Slovak environment
InterKult 2025 Prezentacija
